Voľné miesto v srdci
01. BLÁZNI V PARKU 03:49
02. ULIČNÍK BOZK 03:19
03. PRÍPAD PRE RODIČOV 04:19
04. ADRESA JA, ADRESA TY 03:41
05. CHLAPCI V PASCI 03:30
06. SPRÁVA O MLADOSTI 03:10
07. VOĽNÉ MIESTO V SRDCI 04:38
08. TULÁK V ČIERNEJ BUNDE 03:11
09. KONKURZ NA NAJKRAJŠIU DVOJICU 03:15
10. SPRÁVNE DIEVČATÁ 04:09
11. ZÁVEREČNÁ 04:21
V obdobi nahrávania tohoto albumu Marika Gombitová nadviazala na budúcu veľmi úspešnú spoluprácu s bývalým členom skupiny Elán - V. Patejdlom. (Na tomto albume taktiež nájdeme ich spoločný duet Uličník bozk, ktorý Marika predtým naspievala s R. Grigorovom pre televíznu inscenáciu Obyčajný deň) V roku 1986 Marika žala jeden úspech za druhým - skladby Adresa ja, adresa ty, Správne dievčatá, či Chlapci v pasci patrili medzi najhranejšie skladby v rádiách i televízii a doteraz patria medzi vzácne klenoty československej populárnej hudby. Opus vydal tento album na CD v reedícii v roku 1995, neskor vyšiel v lowbudget edícii 100 naj albumov spoločne s nasledujúcou platňou Mariky Ateliér Duše a v Gombitovej komplete č. 6.
Recenzia Voľné miesto v srdci - Komplet 6 (S.M.)
Rok 1986 bol pre Mariku opätovným vstupom na koncertné pódiá po sérii rehabilitácií, ktoré následovali po megaúspešnom projekte Mince na dne fontán v roku 1983. Aby som bol presný, už v roku 1985 Marika prišla s novými piesňami v rámci hosťovania na Bratislavskej lýre (Adresa ja, adresa ty, či Správa o mladosti), ktoré sa neskôr objavili na tomto albume. V roku 1986 taktiež začala spolupráca so skupinou Gravis, pod vedením Gaba Dušíka, s ktorou sa Marika vybrala na veľké československé turné a vytvorila úspešný koncertný program Adresa ja, adresa ty. Taktiež existuje i televízny záznam tohoto koncertu, avšak piesne z tohoto albumu Marika ešte nestačila natočiť v Opuse, a STV tak vlastní v archíve zaujímavé verzie piesní (Správne dievča, Adresa ja…/táto verzia je i vo videoklipe/ a Správa o mladosti), ktoré snáď niekde raz vyjdú. Asi každý z nás vie, aké obdobie, i čo sa týka piesní panovalo v polovici 80 rokov. Ani slovenská pop music sa nevyhla trendom elektronických kláves, basových, či akustických gitár a Marika tiež nebola výnimkou. Na tomto albume Marika okrem skupiny Gravis, spolupracovala s bývalým členom skupiny Elán, Vašom Patejdlom, ktorý okrem skladatelského vkladu (Blázni v parku, Prípad pre rodičov), prepožičal i hlas v piesni Uličník bozk a nahral tak part miesto Roba Grigorova. Pieseň totiž zaznela už vo filme Obyčajný deň z roku 1985. V tomto filme zaznel i ďalší duet s Robom „Koncert našej lásky“. Je škoda, že vydavatel nemyslel na bonusy, ktoré by boli v tomto prípade rozhodne zaujímavým lákadlom nielen pre fanúšikov.
Poďme však ku konkrétnym piesňam. Otextoval ich jako inak Kamil Peteraj a hudbu si k siedmym z nich napísala interpretka sama, ďalej V. Patejdl a niektoré rockovejšie kúsky (Tulák v černej bunde, Konkurz na najkrajšiu dvojicu) G. Dušík a o jednu sa naviac autorsky rozdelil so Š. Hegedušom (Správa o mladosti). Blázni v parku otvárajú album – je to zaujímavo technicky postavená skladba, kedy Marika nahrávala každú druhú sloku zvlášť a nakonec je cítiť v piesni veľmi zaujímavá až podmanivá atmosféra. Povedal by som bláznivá, ale nemyslím to pejoratívne. Uličník bozk, už spomínaný duet s Vašom Patejdlom má krásne a čisté aranžmá a oproti predošlej verzii s R. Grigorovom i intonačnú istotu oboch interpretov. Prípad pre rodičov, skvelý študentský hit, ktorý bol podporený i promo videoklipom natáčaným na ZŠ Palackého. Skladby Adresa ja, adresa ty a Chlapci v pasci mnohí z nás určite poznajú – kolovali v rádiách a niekoľkokrát zvíťazili v pesničkových súťažiach 5xP, či Triangel… Správa o mladosti je mierne nostalgickým obzretím sa a v hudbe okoreneným zmenou rytmu (vraj ten lepší part patrí Števovi Hegedušovi). Baladickú titulnú skladbu, ktorá má zbytočne dlhú stopáž, naopak strieda výborná Dušíkovo rocková spúšť: Tulák v černej bunde a jedna zo textovo slabších skladieb Konkurz na najkrajšiu dvojicu. Tu len spomeniem, že na tento album mal prispieť i Petr Janda zo slávneho Olympicu, avšak jeho skladba, ktorú pre Marku napísal, sa mu tak zapáčila, že si ju nakoniec zaradil na svoj album. Správne dievča a Záverečná sú tak notoricky úspešné a známe skladby, že by bolo zbytočné o ich nadčasovosti písať. Obzvlásť Záverečná sa Gombitovej podarila.
Rád by som však prešiel ku bonusom: V roku 1989 za oknami, kde nahrávala Marika pieseň Novembrové chryzantémy práve vrcholila Nežná revolúcia. Avšak nie len o pocitoch, ktoré práve zneli ulicami je táto pieseň. Je to pieseň, ktorá sa týka zosnulých, tých koho sme stratili. Je to pieseň o nádeji. „Zem všetko vie, nerozpráva, dážď dušičkový, nikto nie je sám…“ – spieva sa v nej. Nádherná skladba, pri ktorej horko ťažko zostane jedno oko suché. Okrem toho táto skladba vyšla iba na nezohnateľnom výbere Polnočné otázky a na tejto reedícii. Čas zelených zrkadiel uzatvára túto reedíciu. Je to zaujímavá pieseň približne z roku 1982 (Gombitová ju predstavila na recitále v Karlových Varoch v Grandhoteli Pupp, kde sa doprevádzala sama na keyboard). Žiaľ, je iba "polotovarom" a hoci ju nahrala pre Mince na dne fontán, Marika nakoniec nemala v pláne ju vydať. Možno sme jej prianie v tomto prípade mali splniť a skladbu nechať spať. Zostáva tak raritným bonusom a pre zberaťeľov milým striepkom "lásky - smrti nopak".
Poďme však k technickej stránke tejto reedície. Už sme si mohli zvyknúť na chabý booklet o dvoch stránkach, kde sa krom edičnej poznámky k bonusom nič iné nedozvieme. Ale čo ma znovu rozhorčilo je neodborný digitálny remastering Ing. Alexandra Soldána. Tentoraz zvýraznil výšky tak neuveriteľne, že je počuť každú sykavku mnohonásobne vyššie než je nutné! Nechápem, prečo Opus nepoužil remastering pána J. Štubniaka, ktorý tento album mastroval v roku 1995. Tie dva bonusy by som možno nejak zniesol i keď by som mal pocit, ktorý mám teraz - pán Soldán má problémy so sluchom. Pripomínám, že Ing. Soldán môže i za nekvalitný šum na predchádzajúcej reedícii Mince na dne fontán.
Napriek tomu vám toto vydanie doporučujem, pretože piesne Mariky sú nadčasové a stále skvelé a krom toho na ňom nájdete práve skvelú skladbu Novembrové chryzantémy a Čas zelených zrkadiel, ktorá nikde nevyšla a nemohli ste ju (a pravdepodobne nikdy nebudete) počuť ani v rádiách.
