Môj malý príbeh
CD1:
1. Planéta nádej
2. Cirkusový kôň
3. Pomätená
4. Hviezdy od konca sveta
5. Svet stromov
6. Pieseň na tisíc a jednu noc
7. Malinový dáždnik
8. Deň letí
9. Keď zametú (duet s J. Lehotským)
10.Môj milý
11.Na rozlúčku
Melódie z filmových muzikálov:
CD2
1. Máme svoje tajné plány
2. Správne dievča
3. Keby sa len trochu o mňa bál
4. Tajná šťastná hviezda (duet s M. Žbirkom)
5. Dieťa z dobrej rodiny
6. Dieťa z dobrej rodiny II (duet s M. Žbirkom)
7. Šaty
8. Svitá
9. Budem tu s vami
10.Trochu tuším, trochu viem
11.Tri slová (tercet s M. Žbirkom a M. Rottrovou)
Recenzie:
Populár: Môj malý príbeh - Marika Gombitová
V pomerne krátkom čase po vydaní prvej LP platne Dievča do dažďa nahrala Marika Gombitová svoju druhú samostatnú veľkú platňu s titulom – Môj malý príbeh. Od prvého albumu sa tento odlišuje predovšetkým výrazným komorným ladením. Autorský team, ktorý zostavil repertoár Môjho malého príbehu, úspešne sa pokúsil akcentovať jednu zo stránok Marikinho speváckeho umenia – zmysel pre drobnokresbu v lyrických hudobných polohách a schopnosť vcítiť sa do myšlienky textu.
Speváčka dostala príležitosť prezentovať výsledky svojej ďalšej vývojovej etapy na efektnom repertoári, ktorý jej otvoril cestu k zvrúcnenému muzikantskému prejavu povyšujúcemu bežné spievanie na umeleckú výpoveď v pravom slova zmysle. Je pravda, že autorský team okolo speváčky vychádza z inšpirácie jej mentálnymi a hlasovými danosťami, a tak tvorba určená pre ňu má vždy svoje špeciálne parametre. Predovšetkým Lehotský a Peteraj spolu s Marikou predstavujú, takpovediac „trojjedinú“ osobnosť, vzájomne sa ovplyvňujúcu a sebestačnú. Napriek sebestačnosti pri výrobe spolupracovali hlavní aktéri Modusu aj so skladateľmi „zvonku“. Kompozície iných autorov však dodržiavajú komornú koncepciu a speváčkin repertoár pritom spestrujú svojím odlišným hudobným rukopisom.
Z hosťujúcich autorov sa vari najviac priblížil speváčkinmu naturelu Ján Lauko osobitne chápanou lyrikou a detailne prepracovanou klasicistickou melodickou linkou Cirkusového koňa. Dokonca sa zdá, že sa mu touto piesńou podarilo rozšíriť hranice Gombitovej interpretačných registrov. Je vždy zaujímavé sledovať, ako typické piesne P. Hammela interpretujú iní speváci, či nakoľko ich ovplyvnil hammelovský vzor speváckeho štýlu. Ak si Gombitová zaradila na platňu Hammelovu Pieseň na tisíc a jednu noc, asi už dopredu vedela, že sa bude usilovať o svojské a nezávislé riešenie tohto problému, čo sa jej podarilo bezo zvyšku. Novinkou na tejto platni je širšia autorská prezentácia samotnej speváčky. Ak si spomenieme na staršiu a úspešnú pieseň Prstienky z trávy (Marika Gombitová hudba, text Peter Guldan) a vypočujeme si všetky tri Gombitovej kompozície (Hviezdy od konca sveta, Deň letí, Na rozlúčku), môžeme skonštatovať, že speváčka nielen vie urobiť pieseň pre seba samú, ale v budúcnosti môže svoje skladateľské ambície aj rozširovať.
Ťažisko skladateľskej práce však zostalo i v prípade tejto platne na Jánovi Lehotskom. Je tu zastúpený síce „iba“ piatimi skladbami, tie však stále potvrdzujú jeho vyhranené hudobné myslenie. 
Lehotský by bol iste schopný naplniť aj priestor celej platne bez toho, aby utrpela na svojej pestrosti.
Ak sme už niekoľkokrát spomenuli komornú atmosféru celej nahrávky, treba ešte podotknúť, že hlavnú na nej majú texty Kamila Peteraja, ktoré predurčili charakter hudby, aranžmánov aj interpretačného postoja hlavnej protagonistky i Jána lehotského (v duete Keď zametú), a vymedzili celú prezentáciu zúčastnených do dimenzie intímnej výpovede. Aj preto by bolo zaujímavé nájsť v obale aspoň hárok papiera s Peterajovými textami, ktoré tentoraz tak nápadne podmienili charakter celého diela. Je to škoda, rovnako ako je na škodu celkovému dobrému vyzneniu platne absencia ďalších potrebných údajov (o účinkujúcich, o autorstve aranžmánov).
Dagmar Kovářová, Populár (1981)
Rytmus: Môj malý príbeh
V letných mesiacoch vydalo hudobné vydavateľstvo Opus niekoľko nových LP platní, ktoré obohatili nielen gramofónový trh, ale i slovenskú populárnu hudbu. K nim nesporne patrí najmä ďalšia veľká platňa populárnej speváčky Mariky Gombitovej, ktorej tvorcovia dali jednoduchý názov Môj malý príbeh.
Na tejto gramoplatni sa predstavuje Marika Gombitová so svojimi spolupracovníkmi, hudobnými skladateľmi a textárom, ako i skupinou Modus, ktorá sa postarala o hudobný sprievod. Zo skladateľov je to predovšetkým Ján Lehotský, ktorý prispel k tvorbe platne piatimi skladbami. Z nich najviac invencie preukázal v skladbe Svet stromov, ktorú poznáme z vlaňajšej súťaže o Bratislavskú lýru. K zaujímavému melodickému nápadu autor pripojil i nemenej zaujímavú úpravu. V pozadí však nezostala ani interpretácia. Tak skupina, ako i sólistka prejavili v plnej miere kvality. V tejto skladbe je charakteristický pozvoľný prechod od lyrických tónov až po strhujúcu gradáciu, ktorá sa stáva pre interpretov náročnou skúškou ich schopností. Priaznivcov rytmu určite iste uspokojí i svieža rocková skladba Planéta nádej. A tí, ktorí dávajú prednosť lyrickejším tónom, si určite radi vypočujú piesne Môj milý a najmä Pomätená, ktorá patrí medzi najzaujímavejšie skladby platne.
Druhým skladateľom, ktorý prispel k dobrej úrovni tohto titulu je Pavol Hammel. Podobne ako Lehostského Svet stromov i Hammelova pieseň na tisíc a jednu noc je príjemný prekvapením tvorby týchto autorov. Aj v Hammelovej skladbe nechýba zaujímavý a príťažlivý melodický nápad, ktorý ešte viac umocňuje nápaditá úprava. Osviežením je i využívanie vokálneho zboru, ktorý sa v refréne pripája k sólistke. Možno očakávať, že táto skladba získa nemalý okruh priaznivcov.
Tretím menom v zozname autorov je Ján Lauko, o ktorom tiež možno povedať, že pripravil pre priaznivcov populárnej hudby príjemné prekvapenie, najmä skladbou Cirkusový kôň. Krehká, ľúbivá melódia nám najprv pripomína ľudovú baladu, ale neskôr zaujímavý hudobný motív prechádza do oblasti rocku a vyúsťuje v pôsobivú gradáciu.
A napokon ako autorka sa na platňu podpísala i Marika Gombitová. Jej tri pesničky sú úspešným pokusom vyjadrovať svoje názory na život hudbou. Sú to jednoduché piesne, z ktorých najúprimnejšie vyznieva záverečná skladba Na rozlúčku. Oveľa výraznejšie sa Marika prejavuje ako speváčka s výbornou hlasovou technikou, čistou intonáciou. Citlivo reaguje na hĺbku textov. Spieva jednoducho, ale srdcom, bezprostredne, preto jej slová znejú presvedčivo, akoby rozprávala svoje malé príbehy.
Jediným sólistom medzi autormi je textár Kamil Peteraj. Námetový okruh jeho tvorby poznáme z mnohých skladieb. Láska, príroda, život plný radosti, ale i starostí a smútku. Dokáže „ušiť“ texty na mieru Mariky Gombitovej. A ako básnik dokáže i v jednoduchých piesňach zachovať poetičnosť, lyriku, v iných zase dramatičnosť. V tejto polohe však zotrváva dosť dlho, a ta možno je už blízko nebezpečenstvo, že sa ocitne v stereotype, že obľúbený námetový okruh predsa len bude vyčerpaný. Možno východiskom by bolo rozšírenie tohto okruhu tém o závažnejšie problémy súčasného života.
Malý príbeh Mariky Gombitovej celkovo spĺňa náročné umelecké kritériá a potvrdzuje, že tak speváčka, ako i tvorcovia jej repertoáru pokračujú v nastúpenej ceste. Výsledok ich spolupráce treba považovať za ich ďalší úspech o osvieženie scény slovenskej populárnej hudby.
Michal Budzoga – Rytmus (10/1981)
Jak já to slyším?
Vlado Čech – hráč na bicí ve skupině S. L. S (k písni Keď zametú)
Je to jasné – Modus, Lehotský a Gombitová. Tahle kapela to vzala za správný konec a ve svém žánru to u nás dotáhla nejdál. Jako jediný přišli na to, jak se má hudba v této době dělat – bez jakýchkoli komplexů a hraní bůhvíčeho si umějí vybrat to podstatné. Z každého svého nápadu – a mají bezvadné melodické nápady – dokáží udělat hezkou písničku. Tahle je zrovna tak pěkná jako ty ostatní. Oba hlasy jdou velice dobře k sobě a Gombitová je pro mě pěvecká superhvězda. Oba jsou šíleně expresivní, a i když zpívají slaďák, je v něm potřebné napětí. Není to plytké, ploché. Člověka to vyburcuje k tomu, aby poslouchal, a ne aby si přitom třeba četl knížku. A je to pro široké vrstvy – od rockových posluchačů až po ty starší, kteří se jinak rocku vyhýbají.
Jiří Rybář – hráč na bicí, zpěvák a leader skupiny Synkopy (k písni Pomatená)
No jo, Marika Gombitová! Když se s tím darem někdo narodí, nemusí se nijak přetvařovat, stačí když zazpívá, a posluchač hned ví, na čem je. Gombitová je jedna z mála zpěvaček poslední doby, které se mi opravdu líbí. Doprovází ji jistě Modus a skladbu nepochybně napsal Janko Lehotský. Nejenže dělají výlučně vlastní tvorbu, ale ta tvorba je ještě k tomu dobrá! Samozřejmě až na pár výjimek, k nimž patří podle mě i ty písničky z Lyry, kde si Lehotský asi nechal někým poradit, jak se strefit do lyrového vkusu. Jako skladatel má Lehotský vysoké ambice a dokáže napsat popovou písničku, která neurazí ani muzikanta. Přesně ví, co chce. Jeho tvorba má hlavu a patu, není tu nic přebytečného. Třeba tady: klavír, basa, buben a velmi krásné aranžmá, s minimem prostředků je tu dosaženo maxima. Písnička má nápad a Gombitová krásně zpívá.
Rubrika Jak já to slyším vycházela v časopisu Melodie pravidelně, redaktoři pouštěli hostům (hudebníkům či textařům) písničky, aniž by dopředu prozradili interpreta nebo název. Hosté pak do jisté míry nezaujatě hodnotili písničky.
